life only

Únava padá mi na viečka dnes akosi skoro,
Končí sa týmto pre mňa dnešný deň.
Ešte stále hľadám človeka, čo bude mi oporou,
Bez neho som len bezcenný tieň.

Volám ho do svojho života ... on to nevidí,
Strach mi bráni prejaviť to plne...
Hoc´ nikto tu nie je bez chyby,
Bude schopný on tolerovať aspoň tie moje?

O kompromisy dnes už nikto nestojí,
Veď vlastné ego ... to tu vládne.
Priblíž sa a... STOJ!!! .. už je v obrannom postoji.
Dnešné vzťahy – tie sú zradné....

Veriť, či neveriť? To je ťažká otázka...
Sklamania, strach ... ale i úsmevy a vášne...
Možno to napraví už len ďalšia láska,
Z ktorej v tejto chvíli mám obavy strašné ...

Blúdim tu bezcieľne, dňom aj nocou ...
A píšem tieto básne...
... lebo sú mi veľkou pomocou ...
Hoci si poviete: „Veď sú strašné...!“

A možno je to aj mne jasné...